Programovanie v jazyku symbolických adries

Procesor Pentium 4 má 6 16-bitových segmentových registrov: CS, SS, DS, ES, FS a GS. Segmentové registre obsahujú v reálnom režime bázovú adresu segmentu: register CS bázovú adresu kódového segmentu, register SS bázovú adresu zásobníkového segmentu. Obidva tieto registre sa nastavujú automaticky pri spustení programu, ale možno ich samozrejme meniť aj príkazmi v programe. Ostatné segmentové registre (DS, ES, FS a GS) môžu obsahovať bázové adresy dátových segmentov. Inštrukcie, ktoré sa odkazujú na dáta v pamäti, obvykle obsahujú len offset adresy a automaticky predpokladajú, že bázová adresa segmentu je uložená v registri DS. Ak chceme pristupovať k dátam z iného segmentu, musíme to procesoru oznámiť. Zvláštny účel má register ES – používa sa pri spracovaní polí dát. Bázové adresy dátových segmentov musíme do segmentových registrov ukladať pomocou inštrukcií v programe.

V chránenom režime neobsahujú segmentové registre priamo bázovú adresu, ale ich obsah sa chápe ako index do tabuľky, v ktorej nájdeme bázovú adresu. Hovoríme, že segmentové registre obsahujú selektor.