Programovanie v jazyku symbolických adries

Segmentové direktívy určujú rozdelenie programu a dát do segmentov. Rozdeľujeme ich na zjednodušené a štandardné. Direktívy .MODEL, .STACK, .DATA, .CODE patria medzi zjednodušené direktívy. Prečo sa nazývajú zjednodušené, to pochopíte, keď uvidíte všetky parametre štandardných direktív... Pri zjednodušených direktívach sa segmentom automaticky priraďujú preddefinované mená a atribúty.

Zjednodušené segmentové direktívy

Pri použití zjednodušených segmentových direktív musíme ako prvú v programe uviesť direktívu

.MODEL model_pamäti [jazyk]

ktorá určuje, v koľkých segmentoch bude uložený program a dáta.

V 16-bitovom režime parameter model_pamäti môže byť:

• tiny – inštrukcie aj dáta sú v jednom segmente;
• small – inštrukcie a dáta sú v samostatných segmentoch;
• medium – inštrukcie môžu byť vo viacerých segmentoch, dáta sú v jednom segmente;
• compact – inštrukcie sú v jednom segmente, dáta môžu byť vo viacerých segmentoch, jedna údajová štruktúra však nesmie byť väčšia ako 64 kB;
• large – inštrukcie aj dáta môžu byť vo viacerých segmentoch, jedna údajová štruktúra však nesmie byť väčšia ako 64 kB;
• huge – inštrukcie aj dáta môžu byť vo viacerých segmentoch, štruktúry môžu byť dlhšie ako 64 kB (smerníky na položky štruktúr budú typu far).

V 32-bitovom režime sa používa jediný model pamäti, a to flat. V tomto modeli sú dáta v jednom segmente a inštrukcie tiež v jednom segmente, teda podobne ako v modeli small, ale offset je 32-bitový.

Špecifikácia jazyka nastavuje implicitný spôsob ukladania a vyberania parametrov zo zásobníka pri volaní procedúr. Jazyk môže byť Pascal, Basic, Fortran, C, Prolog a Stdcall.